Pasus 3
3: Niečo sa stále prihovára. Pravdaže, nie vždy slovami. Kódy niekedy nie sú kódy a niekedy sa kódu nemá rozumieť okamžite. Niektorý jednotlivec sa nezačuduje a nepoloží otázku.
4: A tu je začiatok dobrodružstva. Pisateľ týchto myšlienkových potuliek ani nemusel vybehnúť, oblečený v hávoch pastiera či žobráka ako bohabojný William Langland, na lúku plnú ľudí a nemusel ani zaspať, aby sa mu prisnil Peter Oráč.
5: Pisateľ týchto pasáží sa nemusel utiahnuť na odľahlý grécky ostrov ako evanjelista Ján či ako básnik Robert Lax a ani nemusel zastať pred hustým lesom, v polovici svojej životnej púte.
6: Iba sa na okamih zdržal na hociktorej križovatke všadeprítomnej siete. Toľko rýb sa v nej trepe. A podobne ako evanjelista Ján, tiež uvidel nejakú Beštiu, Jej Veličenstvo Paniku, ako sa majestátne vezie na štvornohom tvorovi.
7: Znova a znova sa narodiť do Betlehemu.
8: Náreky ju sprevádzali. Občasné vytrženie i prívaly ihravých definícií. Prvý nárek patril žene a znel takto:
9: Keď som sa vrátila z plavárne a posadila som sa k počítaču, zmocnil sa ma zrazu pocit, že vzduch mi už neprúdi do pľúc. Alebo krv do mozgu. A prestávala som aj vidieť.
10: Vstala som a trošku sa mi uľavilo. Na druhý deň som navštívila lekárku. A tá mi riekla, že o nič nejde. Že to mohla byť chvíľková nevoľnosť, mrákoty, v dnešnom svete čosi celkom prirodzené.
11: A v ten deň mi bolo veľmi dobre. Dokonca som bola šťastná. Veľa pomôže, keď je lekár vľúdny. A zaberá, keď povie: Nebojte sa, nič vám nie je.
12: Lenže o dva dni som si všimla, že sa mi zase zle dýcha. A krúti sa mi hlava. A zdalo sa mi, že mi búši srdce. Mala som pocit, ako keby mi niečo zvieralo hrudník i hlavu.
13: Nebola to bolesť, iba taký tlak. Ako keby ma niekto škrtil. A občas ma pritom ťuklo v krku. Odvtedy sa nevládzem zbaviť pocitu, že mi niečo je. Mučí ma to natoľko, že musím nariekať.
14: Potom sa ozval druhý nárek a ten takisto patril žene:
15: Prvýkrát som dostala záchvat ako devätnásťročná. Dnes mám dvadsaťdeväť. V tom čase som sa odsťahovala k rodičom. Žila som neporiadne. A tá tiaž na mňa nakoniec doľahla.
16: Po jednom večierku som sa povracala a na druhý deň som skončila v nemocnici s pocitom, že umieram. Vyšetrili mi srdce, ale nič nenašli. Odmietla som ísť domov. Dostala som prášky a nemocnicu som po niekoľkých hodinách opustila.
17: Vrátila som sa pod krídla rodičov a ďalej som žila. V presvedčení, že mi niečo je a že určite zomieram.
18: Zdalo sa mi, že nemôžem jesť. Pred jedením som sa povracala. A záchvat prišiel aj počas toho, ako som vracala. V priebehu troch mesiacov som schudla štyridsať kilogramov. Pôvodne som bola bacuľatá.
19: Obvodná lekárka ma posielala po všetkých diabloch. Samozrejme, ani jeden z nich nič nenašiel. Odporučili mi psychológa, ale po troch sedeniach som to vzdala. Nepohodla som sa s ním. Práve začínala jar a ja som sa začala cítiť čoraz lepšie. Našla som si novú lásku. Ťažkosti boli zrazu fuč.
20: Keď tento vzťah začal krachovať, smrteľné úzkosti sa vrátili. Našla som však silu na rozchod a problémy ustali.
21: Vlani v zime sme mali firemný večierok. Poriadne som sa opila. Na druhý deň som šla do práce, ale popoludní mi prišlo strašne nevoľno. Bola som si istá, že umriem. Šla som k rodičom. Verila som, že u nich mi bude lepšie. Noc som strávila v kŕčoch.
22: A tretí nárek zaznel z úst muža:
23: Aj ja som chodil po čertoch, diabloch a doktoroch. Záver mojej neurologičky: neurocirkulačná asténia. A panické ataky. V priebehu ostatných Vianoc sa prejavili typické príznaky:
24: strach zo šialenstva. Strach z neliečiteľnej choroby. Strach zo zániku vlastnej osobnosti. Že mi ju ukradnú. Že si ju ukradnem sám, ale nebudem o tom vedieť. Že ju stratím cestou tam, kam som sa pôvodne nevybral. A že vyprchá. A že sa rozplynie.
25: Potom búšenie srdca. Tlak v hlave. Závraty. Vibrácie v rukách. A zase len: obavy, obavy, obavy.
26: Čo ak ma akési sily. Aha: už strácam dych. Prinútia odísť z mesta. A prespávať v hroboch. Na holých vrchoch. Čo ak ma nikto nebude môcť spútať? Slovami ani povrazmi? Čo ak budem kričať a ubližovať svojmu telu kameňmi? Čo ak budem kričať toto:
27: Volám sa, ako sa volám. Lebo je nás mnoho.
28: Momentálne som pokojný. Darí sa mi potláčať strach. Neláka ma myslieť na chorobu. Lebo mám kamarátov. Je nás mnoho. Včera napríklad.
29: Cítil som sa veľmi dobre. Ale len do večera. Potom ma prepadli obavy, že to dlho nevydrží. A že moje úzkosti nikdy neustúpia. Navyše mám pocit, že ma v podvedomí ovláda obava robiť niektoré veci. A chodiť na určité miesta. Lebo sa mi spájajú s atakmi.
30: Bojím sa, že neprestanem na to myslieť. A všetko sa vráti. Vráti sa aj to, čo sa nemá odkiaľ vracať. Lebo to nikdy nikam neodišlo.
31: Bojím sa, že neprestanem myslieť. Že mlynček neprestane mlieť. Že tento kolotoč maškár sa nikdy neprestane krútiť.
32: Bojím sa, že prestanem myslieť. Niežeby moje doterajšie myslenie stálo zaveľa, ale to, čo sa mi ostatné noci melie v hlave, sa nepodobá ani len na celkom prosté myslenie.
33: Môžem sa spoľahnúť na pribalený leták? Na zoznam vedľajších účinkov? Stojí na ňom, že niekedy trvá aj týždeň, kým sa prejavia. Keď som sa na ne pýtal lekára, iba mykol plecom. Vraj sa nemám čoho báť.
34: Opísané vedľajšie účinky boli presne také ako príznaky mojej choroby. Ako teda zistím, či liek zabral? Spolutrpitelia hovoria, že je to normálne. Trpieť ako pes. A vraj sa to nikdy nezmení.
35: Zaznel štvrtý nárek a ten opäť patril mužovi:
36: Nespomínam si, kedy som zažil prvý útok. Spočiatku som si myslel, že čosi podobné prežívajú aj iní. V tejto alebo v hociktorej inej dusnej miestnosti. Zopakovalo sa to aj druhýkrát, ale mne ani vtedy nenapadlo, že tu ide o nejaký súvis.
37: Myslel som si, že je prirodzené, ak človeka v dave obchádzajú mrákoty.
38: Počas nasledujúcich rokov sa potom podobných útokov vyskytlo viac. Nezvykol som si na ne. Nedá sa. Neviedol som si o nich záznamy. Nesledoval som ich frekvenciu.
39: Daktoré boli intenzívnejšie, daktoré celkom nenápadné. Odzneli rýchlo. Prichádzať však neprestali. Vtáci čvirikali. Kvety voňali. Človek sa mohol cítiť ľahký ako pierko. A vtedy: bum! Útok. Z jasného neba.
40: Skúšal som proti nim bojovať. Skúšal som šport. Filozofiu. Ba i psychológiu. Zabrali. Čo by nie. Ale len na chvíľu. V ušiach mi hučí oceán. Alebo duje púštny vietor. Zrazu ma zaleje horúčava. Čo keď dnes v noci nezaspím?
